Vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice (druhý štvrtok po Turícach – Zoslaní Ducha Svätého), t.j. 4. júna 2015, sme slávili slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.

Slávenie tohto sviatku nám aj v súčasnosti chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo telo a víno na Kristovu krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus, ktorý povedal: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ (Jn 6, 51 a 56)

Čo môže byť viac na tomto svete, než to, že Boh nám dáva seba a to v tak krehkej a bezbrannej Eucharistii? Uvedomujeme si tú Božiu blízkosť a dennodennú pokoru – obetu Ježiša? „Čo sám Kristus obetoval, chcel, by kňaz vždy obnovoval na pamiatku jeho rán.“ (sv. Tomáš Akvinský)

V tento deň sa podľa tradície na mnohých miestach konali eucharistické procesie – triumfálne sprievody s Najsvätejšou Sviatosťou v monštrancii. Takéto sprievody sa konali aj v našej farnosti po večerných sv. omšiach, pri farskom kostole i svätyni Božieho milosrdenstva, počas ktorých sme oslavovali Krista Spasiteľa.