V nedeľu 5.10. sa v Diecéznej Svätyni Božieho milosrdenstva v Spišskej Novej Vsi – farnosť Smižany zišli pútnici a ctitelia Božieho milosrdenstva osláviť sv. Faustínu Kowalskú, apoštolku a sekretárku Božieho milosrdenstva. O 15.00, v hodine Božieho milosrdenstva sme vyprosovali od milosrdného Ježiša milosť obrátenia pre hriešnikov a potrebné milosti pre nás všetkých. O 15.30 sa začala sv. omša ku cti sv. Faustíny, ktorú celebroval P. Juraj Pigula OSA.
V príhovore sa s nami podelil svojim vnímaním tejto svätice. „Stále, keď myslím na sestru Faustínu, na túto sväticu, hneď myslím na Božie milosrdenstvo. Teda mnohokrát táto svätica zostane trošku zabudnutá, pretože Božie milosrdenstvo je ako keby viac. A tak to má byť. Pretože každý svätec má byť ten, ktorý odkazuje na Krista. A v jej prípade to je úplne jednoduché. Ona neťahá k sebe, je akoby v úzadí a toto je nádherné na tejto svätici.
P. Juraj Pigula OSA hovoril aj o tom, že sv. Faustína mala aj hlboké mystické zážitky a pri tom bola predsa len jednoduchou rehoľníčkou, ako ju vnímali aj jej spolusestry. Nevideli na nej nič zvláštne. Začneme Rok zasväteného života a ona bola Bohu zasvätenou osobou, teda jej stav nám hovorí, že Boh je dokonalý a ona sa o túto dokonalosť snaží. Sv. Faustína odkazuje na lásku k Bohu, aby nechýbala láska k blížnemu. O Božom milosrdenstve hovorí preto, aby milosrdenstvo nechýbalo medzi ľuďmi, aby nechýbalo milosrdenstvo v našich rodinách, v našom spoločenstve veriacich, aby nechýbalo v našich štátoch.
P. Juraj zdôraznil tri veci:
Modlitba – aby sme mohli Boží obraz roznášať medzi ľudí. Modlitba nám dáva poznanie kým sme. Pri modlitbe sme pravdivý. Táto pravda človeka neničí, ale ho pozdvihuje. Tá pravda sa stáva Božím milosrdenstvom. My potrebujeme uznať koľko nám Boh dal – to je prvá vec v modlitbe – vďačnosť. Je tu potrebné Božie milosrdenstvo, sv. Faustína mala pravdu, lebo málo si uvedomujeme vďačnosť k Bohu a vďačnosť nestačí, lebo on chce ovocie. „Chcem ovocie, skutky milosrdenstva“ – povedal jej Ježiš.
Radosť – je tým krásnym skutkom milosrdenstva, ktorý mňa najviac na nej zarazil. Ona totiž podľa pokynov svojho spovedníka, konala takým spôsobom, aby každý kto príde s ňou do kontaktu, odchádzal plný radosti. Sv. Faustína popri tých všetkých každodenných bolestiach mala nejakú motiváciu. Chcela, aby každý kto príde s ňou do kontaktu, odchádzal plný radosti, pretože ona je spojená s Ježišom. A teda láska, ako prvá hodnota ju privádzala k tomu, že sa musí zaprieť a neukázať druhým, že v tej chvíli, alebo v ten deň prežíva niečo ťažké. Z lásky k druhým. Lepšie je povedať to, že mám zlý deň, ale nekomunikovať to neverbálnym spôsobom. Vedela, že sa musí orientovať podľa lásky. Láska k druhému, ktorého stretáva je dôležitejšia ako to, že teraz sa necítim dobre.
Slová útechy – keď sa sťažuje, že jedni konajú tak a druhí tak, Pán Ježiš jej hovorí: Nech ťa vôbec nezaujíma kto ako koná, ty konaj tak, ako ti ja prikazujem. Máš byť mojim živým obrazom skrze lásku a milosrdenstvo. Aj keď zneužívajú moju dobrotu, to nič. Ty buď stále milosrdná.
Ježiš kráča s nami a neustále nám ponúka svoju pomocnú ruku a to povzbudivé slovo, ktoré potrebujeme každý deň počuť – si vzácny v mojich očiach.
Po požehnaní sme si všetci uctili relikviu sv. Faustíny.
Nech nám sv. Faustína vyprosí milosť, aby sme v každej chvíli dokázali poukazovať svojim správaním na Božiu lásku a milosrdenstvo.