Raz katechetické stredisko a farská záhrada dostala nový život. Od utorka do štvrtku v poslednom týždni októbra tu začali bývať druháci a tretiaci z Cirkevnej Základnej školy, aby tu prežívali svoju duchovnú obnovu.

Niekto sa môže opýtať, či má vôbec význam, aby takí „drobčekovia“ mali duchovné cvičenia, či niečo pochopia, a koľko z toho čo pochopili im ostane v hlavách a srdciach. Dovoľte mi, odpovedať na konci. Spolu s pani Máriou Lapšanskou a pani Jankou Mišendovou sme chceli, aby témou bola láska. Každý môže niečo o nej povedať ale každý by sa mohol o nej ešte veľa naučiť. Deti pozerali na lásku každý deň z inej strany – prijať a milovať samého seba, milovať iných a z vďačnosti milovať aj Boha, ktorý je Stvoriteľom toho všetkého. Je samozrejme, že prednášky neboli časťou týchto duchovných. Snažili sme sa, aby sa im každá téma „predala“ medzi hrami a aktivitami. Keď si niekto myslí, že krik a hluk na farskej záhrade bolo počuť len cez deň, tak vidno, že nebýva blízko fary, alebo tvrdo v noci spí, lebo stráženie a upokojovanie platilo aj v noci. Či tie dni mali význam ?

Dnes sa bojuje o človeka. Bojujú o neho školy, univerzity, firmy, predajne, … – zvlášť o týchto najmenších, aby si zvykali na štýl života, aký oni pre nás naplánovali, aby človek patril im. My sme v tie dni bojovali, aby tí naší najmenší patrili Kristovi. Nech to tak bude. Amen