Zatiaľ žiadne komentáre

Medžugorie 2011

Prichádzame Matka drahá …!

            Púť – slovo, ktoré nás farníkov oslovilo už v minulom roku 2010, keď sme našich duchovných otcov Leonarda a  Adama požiadali o sprevádzanie na púti v Medžugorí. Pozvanie prijali a termín sme si stanovili na 5.- 15. augusta 2011. Mali sme na to rok, rozhodnutie bolo na nás, na farníkoch z farnosti Povýšenia sv. Kríža zo Smižian, kde patrí aj sídlisko Západ Spišská Nová Ves. Očakávali sme deň nášho odchodu na 5. august 2011. Bol piatok.  Pútnici sa zhromaždili pri kostole v Smižanoch. Bola tam generácia staršia, stredná, mladšia – a tú najmladšiu generáciu zastupovalo 5 dievčat – školáčky a jeden stredoškolák, ktorý  ako tlmočník pomáhal pri preklade z anglického jazyka do slovenčiny. Potešili sme sa všetkým mladým, pretože mladým patrí budúcnosť a je veľmi potrebné  vniesť do ich sŕdc túžbu prežívať voľné chvíle na púti v Medžugorí – oáze pokoja.

             Naša púť začala. No ako ináč, ak nie svätou omšou vo farskom kostole v Smižanoch, ktorú odslúžili o. Leonard a o. Adam. Bolo pred nami dlhých desať dní a tak s prianím Božieho  požehnania a šťastnej dlhej cesty o. Radkom, sme sa vydali na dlho očakávanú púť. Veď nás sprevádzala naša nebeská Matka Panna Mária a my sme šli s radosťou v srdci a s piesňou na perách. Cestovali sme autobusom s našim sprievodcom o. Leonardom a autom s o. Adamom. Veľa pekných chvíľ sme zažili aj v autobuse. Ráno sme sa zobúdzali modlitbou a piesňou a najmä otcovský pozdrav o. Leonarda sa veľmi páčil: „Dobré ránko mamko, keby každé ránko mamko bolo také ránko mamko, to by bolo ránko mamko, že?….“ A deň sa začal – to bolo pohladenie duše. Šoféri, ktorí nás viezli a samozrejme „zodpovedne“, boli  Peter a Pavol, ako naši svätci Peter a Pavol. Medžugorie    bolo naším cieľom.

 

            Medžugorie – malá dedinka, s malým počtom obyvateľov v roku 1981, keď sa začala zjavovať Panna Mária, ako Kráľovná pokoja. Bolo to 24. a 25. júna 1981, keď sa zjavila na mieste nazývanom Podbrdo šiestim deťom – štyrom dievčatám a dvom chlapcom. Práve keď sme tam prišli, slávili 30. výročie zjavení. Z Medžugoria sa stalo veľké pútnické mesto, ktoré už nie je tým čo bolo po vojne.  V tomto období sa začína každoročne aj Festival mládeže.  Z diaľky sme videli kostol s dvomi vežami – čo nám pripomína kostol „Božieho milosrdenstva“ – u nás. Kostol v Medžugorí je zasvätený sv. Jakubovi apoštolovi. Na nádvorí nás vítala Panna Mária, kde sme vždy začínali a končili naše dni. Každodenný program bol tak nahustený, že najradšej by sme si našu púť boli predĺžili, aby sme mohli ešte viac vidieť a samozrejme, to miesto, ktoré je ozajstnou oázou pokoja, nájsť seba samých a prosiť za všetkých doma, za našu farnosť. Okolie kostola je pripravené pre veľké množstvo pútnikov. 

            Výzva Panny Márie: „Drahé deti, pozývam vás na osobné obrátenie. Tento čas je pre vás! Boh nemôže bez vás uskutočniť svoj plán. Drahé deti, narastajte deň čo deň, cez modlitbu, stále bližšie k Bohu. Dávam vám zbraň proti Goliášovi. Hľa Vašich päť kameňov:

  1. Modlitba Ruženca – modlitba srdcom
  2. Eucharistia
  3. Sväté písmo
  4. Pôst
  5. Mesačná spoveď

            Panna Mária nás vyzýva, keď prídeme do Medžugoria sami, alebo v skupine – vojsť do kostola a modliť sa. Pokloniť sa Ježišovi, otvoriť mu svoje srdce dokorán, vyspovedať sa. Tak začať deň pútnika.

            Tak začínala aj naša púť. Miesta, kde sme putovali bolo Podbrdo – Vrch zjavenia – miesto prvých zjavení Panny Márie. V roku 1989 tam umiestnili bronzové reliéfy zobrazujúce tajomstvá Radostného a Slávnostného ruženca. Veľký drevený kríž naznačuje miesto, kde Panna Mária vizionárke Mirjane na tretí deň po zjavení, po prvý krát dala pozvanie k pokoju. Keď bolo 20. výročie zjavení, bola tam umiestnená socha Kráľovnej pokoja. Model sochy je ten istý ako na nádvorí kostola. V roku 1985 bol na úpätí vrchu zjavenia umiestnený „Modrý kríž“. Tam sa stretáva modlitebná skupina vizionára Ivana.

Byť v Medžugorí a neputovať na kopec „Križevac“ nad farnosťou  Medžugorie, ktorý je v nadmorskej výške 520 m, to sa nemôže stať. Veď to bolo tiež naším cieľom vyjsť na kopec Križevac, ktorého obyvatelia tam umiestnili v roku 1934. Je betónový, vysoký 8,56 m a bol postavený na pamiatku 1900. výročia smrti Pána Ježiša. Na kríži je napísané: “Ježišovi Kristovi, Vykupiteľovi ľudského pokolenia, ako znak viery, lásky a nádeje na počesť 1900 rokov smrti Ježiša.“ V kríži sú umiestnené relikvie kríža z Ríma. Pútnici sa cestou na Križevac modlia Krížovú cestu, ktorá je tam umiestnená od roku 1988 a každé zastavenie je vyhotovené z bronzu – bronzový reliéf. Naša cesta viedla aj oázou, kde sú umiestnené kaplnky „Ruženca svetla“, ďalej na cintorín, kde je pochovaný o. Slavko Barbarič, ktorý bol dušou Medžugoria. Stretli sme sa aj s vizionármi – Marijou a Ivanom. Našimi tlmočníkmi boli o. Leonard a o. Adam. Boli super, pretože tam kde technika vypadne, to môže nahradiť jedine človek a boli to naši duchovní otcovia, za čo im patrí veľká vďaka.

            Ďalej naša cesta viedla do „Zámočku Patrika a Nancy“, ktorý je úžasný svojou architektúrou, ale ešte úžasnejšie je to, prečo bol postavený.  Na prvý pohľad – bohatí ľudia, ktorí samozrejme mali bohatý život, ale za istých okolností  došli k tomu, že nič nie je tak potrebné, ako viera v Boha, čo je najväčším pokladom. A práve toto bohatstvo chceli použiť v prospech ľudí a tiež im takto slúžiť.

            Samozrejme našli sme cestu aj ku “Goranovi a Katke“. Tí svojím svedectvom života ukazujú mnohým ľuďom cestu, ako majú kráčať  ďalej  v ťažkých životných situáciách a ako sa dvíhať s krížov života – bolestí a rán, ktorých sa im dostáva.

            Stredobodom každého dňa bola svätá omša. Zúčastňovali sme sa na nej doobeda v kostolíku Sv. Rodiny, ktorý  slúži pútnikom z rôznych častí sveta, kde slúžili svätú omšu náš o. Leonard a o. Adam a iní Slováci, medzi inými aj o. Milan Hvizdoš, ktorý tam pôsobí cez letné obdobie. Večer už pred 18.00 hod. sme sa sústreďovali v areáli za kostolom Sv. Jakuba. Tam začína večer modlitbou Sv. Ruženca – radostného a bolestného. Tak nasledujú Litánie k Panne Márii, svätá omša, ruženec ku Kráľovnej pokoja a Slávnostný ruženec. Potom ešte nasleduje požehnanie liturgických predmetov, ktoré sme si zakúpili, požehnanie „Krížom“ a požehnanie „Sviatosťou oltárnou“- ktoré v nás zanechalo nezabudnuteľný zážitok a silu Božieho požehnania. Pokoj, pokoj, pokoj – to hovorí pri každom posolstve Panna Mária – pokoj v nás, pokoj v rodinách, pokoj na celom svete .

            Nastáva posledný deň našej púte. Zakončili sme ju svätou omšou, na mieste, ktoré nám pripomína Massabielsku jaskyňu v Lourdoch, kde sa zjavila Panna Mária Bernadetke.  Boli to nezabudnuteľné chvíle, ktoré ak bude Božia vôľa môžeme znova prežiť.

            Na niekoľko hodín sme sa zastavili pri Jadranskom mori, na Makarskej – kde sme sa občerstvili vodou slaného Jadranského mora a tak do sýtosti vyčľapkaní, nasadli do autobusu, ktorí nám už tiež po oddychu pripravili naši šoféri Peťo a Pavol a znova sme putovali, ale smerom k domovine, kde nás už čakali naši drahí.

            Veľké Pán Boh zaplať patrí našim Otcom pallotínom o. Leonardovi a o. Adamovi, že s ochotou prijali  naše pozvanie na púť do Medžugoria. Veríme, že aj budúci rok sa znova zorganizuje púť do tohto pútnického mesta a pozvanie prijmú aj naši duchovní otcovia.  Nech Pán Boh a naša Nebeská Matka Panna Mária ochraňuje našich kňazov, obdarí ich pevným a trvalým zdravím a nech je  naša farnosť jednou veľkou rodinou.

                                                                       vďační pútnici 

Pridať komentár