Slovo „sviatosť“ znamená „svätú vec“ alebo „vec posväcujúca“. Toto slovo označuje spoločný názov pre sedem sviatostí, ktoré ustanovil Pán Ježiš Kristus. Sviatosti sú takými akoby kanálikmi Božej milosti. Náš život bez Božej milosti by bol veľmi úbohý. Naša vôľa by bola ponechaná na našu slabosť. A bez sily vôle by sme boli ponechaní napospas svojim vášňam a poklesli by sme na úroveň zvierat. Bez sviatostí by sme nedošli do svojho nebeského domova.                                                 
   Sviatosti naozaj potrebujeme vo všetkých etapách a dôležitých chvíľach nášho života. Dávajú životu viery nás kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie. 
   Sviatosti by sme mohli prirovnať k liekom a vitamínom duchovného života. Keď telesne ochorieme, hľadáme pomoc lekára a berieme lieky, aby sme sa vyliečili. Veľmi často nám však odporúčajú aj to, aby sme aj vtedy, keď sme zdraví, jedli veľa zeleniny, ovocia,
jednoducho, veľa vitamínov.
   Po  stvorení sveta choreli aj prví ľudia, ba dalo by sa povedať, že vnútorne odumreli tým, že spravili prvý hriech. Ľudstvo potrebovalo Lekára, aby sa k nemu sklonil, liečil ho a ponúkol mu nový život. Preto prišiel v Pánovi Ježišovi. No nie všetci sa mohli s Ním stretnúť osobne, keď chodil v ľudskom tele. Avšak chcel prísť pre všetkých. Preto ustanovil Cirkev a tá rozpoznala sedem sviatostí, ktoré nám On sám zanechal vo svojich slovách a skutkoch, ktoré konal počas svojho pozemského života. To všetko prešlo do sviatostí. Je v nich teda s nami stále.

   Boh nás stvoril, a tak vie, že reagujeme a spúšťame myslenie na videní, dotyku a podobne, vychádza nám v ústrety, aby sme lepšie vnímali milosti, a zvolil viditeľné znaky, ktoré sa pri sviatostných obradoch používajú; slová, olej, chlieb, víno a voda.

   Aby sme pochopili sviatosti, potrebujeme naučiť sa vnímať veci a najmä ľudí srdcom. Ak sa dokážeme pozerať na svet okolo seba pohľadom srdca, dostávajú aj veci, ktoré nás obklopujú zvláštnu, ba priam posvätnú tvár. Napr. predstavme si ako na stole leží krásna kytica kvetov. Ak sme ľahostajní, vôbec si ju nevšimneme a ani nám nič nepovie. Ak sme však pozorní, priam sa nadchneme farbou a rôznymi druhmi kvetín. A môžeme vidieť aj viac; prostredníctvom kytice položenej na stole môžeme vidieť človeka, ktorý ju tam položil. Čosi také by sme mohli povedať aj o fotke milovanej osoby. Aj to je to viac ako papier, fyzika a chémia. Takéto znamenia nám umožňujú vytvárať a zároveň aj prehĺbiť vzťah s milovanou osobou. Pri komunikácii používa znamenia a symboly. Bez nich to nejde! Veď slovo, ktoré vyslovujem, je znamením toho, čo si myslím. Gesto, ktoré uskutočňujem, je znamením toho, čo cítim alebo čo chcem. Znamenia spájajú ľudí medzi sebou, umožňujú vzájomné stretnutia, vytvárajú komunikáciu. 
   A tak aj komunikácia medzi Bohom a človekom využíva znamenia a symboly, ktoré umožňujú vytvárať rozhovor a spoločenstvo s Bohom. Hlavne cez sviatosti. Jeho ponuka spásy v nich je ale výzvou, ktorá si vyžaduje aj našu odpoveď... Do večného spoločenstva s Ním a so všetkými, ktorých ľúbime sa totiž dostaneme len cez sviatosti.